Mečiar, Dzurinda a Fico sa každý zapísali po svojom, pričom kniha Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej spochybňuje populárne mýty o otcovi zakladateľovi, veľkom demokratovi či ľavičiarovi, ktorému ide len o blaho ľudí.
Napísal ju známy publicista Marián Leško a ako s úsmevom tvrdí, možno tú knihu začnú čítať dotknuté osoby od menného a vecného registra. „Mnohí z nich sa totiž zaujímajú len o seba a o nič iné. Tak sme im to uľahčili - nech si nájdu, čo je v knihe o nich a so zvyškom nech nestrácajú čas.“

Neobmedzuje sa však iba na ich osobnosti. Hodnotí aj rozmanité spoločenské a politické fenomény, akými bolo delenie federácie, privatizácia, problémy Slovenska na medzinárodnej scéne, ale aj pôsobenie mafie či politická korupcia.
Kniha Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej môže poslúžiť ako bedeker našich nečakaných víťazstiev, ale aj množstva premárnených príležitostí.

Určite to však nie je kniha len pre profesionálov, novinárov a tých, čo zaujíma politika. Je pre každého, koho zaujíma, čo sa tu od vzniku republiky dialo. A tak trochu aj o tom, prečo sa veci diali práve tak a nie inak. „Samozrejme, nie je to akademický text. Hovoril som o tom, ako veci vidím ja a nerobím si nároky, že ide o jedinú možnú interpretáciu našich najnovších dejín. Snažil som sa držať faktov a Tomáš mi v tom svojimi otázkami veľmi pomáhal. Bol totiž správne kritickým poslucháčom,“ vysvetľuje Marián Leško.

Marián Leško začínal ako redaktor týždenníka Nové Slovo, neskôr pracoval pre denník Pravda, krátko pre denník Práca. Spolupracoval s Rádiom Slobodná Európa, dnes pracuje v týždenníku Trend. Pripravuje a účinkuje v relácii Sedem s.r.o., neskôr premenovanej na Sedem.
Pracoval v nadácii Zastavme korupciu, okrem najnovšej knihy rozhovorov s Tomášom Gálisom napísal štyri knihy z prostredia slovenskej politickej scény Ľudia a ľudkovia z našej politickej elity, Slovenské tango v roku jeden, Mečiar a mečiarizmus a Masky a tváre novej elity.

Milan Buno, literárny publicista