Svätý Mikuláš sa narodil približne medzi rokmi 270 a 286 v Patare, v tureckom meste, z ktorého sa dnes zachovali už len ruiny. I keď sa o jeho živote a skutkoch zachovalo iba málo faktov a dôkazov, legendárne príbehy o jeho dobročinnosti sa tradujú z generácie na generáciu až dodnes. Svätý Mikuláš nebol ujo v červenom kabáte a čiapke, ako ho dnes poznajú deti. Bol biskupom, ktorý si ľudí získal temperamentom a diplomatickým rozhodovaním. Ľuďom v núdzi pomáhal aj tým, že často uprednostnil milosť pred tvrdým zákonom. Mikuláš prišiel na svet v bohatej rodine a po smrti rodičov rozdal všetok majetok chudobným. Jeho strýko, ktorý pôsobil ako biskup v Myre na juhu Turecka, ho ako 19-ročného vysvätil za kňaza a vymenoval za predstaveného kláštora Siónu. Po smrti strýka sa vybral na púť do dnešného Izraela, po návrate do Myry sa stal jeho nástupcom.
S Mikulášovou dobročinnosťou sa spája aj niekoľko legiend. Patrónom detí sa stal Mikuláš vďaka príbehu o mužovi a jeho troch dcérach, pre ktoré ako otec nemal veno. Keďže Mikuláš zdedil bohatstvo po rodičoch, tajne im vhodil do domu cez komín a okná hrudky zlata, aby sa dievčatá mohli šťastne vydať. Ďalšia povesť hovorí o troch námorníkoch, ktorých pri plavbe neďaleko tureckého pobrežia zastihla morská búrka. Po úpenlivých prosbách svätého Mikuláša o pomoc sa na palube zjavil mocný muž, chopil sa kormidla a premohol víchricu. Námorníci spoznali záchrancu až na obraze v kostole v Myre.
Pred smrťou vraj Mikuláš zachránil aj troch rímskych vojvodcov, ktorí sa stali obeťami intríg a boli nespravodlivo odsúdení. Biskup sa zjavil krátko pred popravou a katovi vytrhol meč z rúk. Ich cisárovi zároveň pohrozil, že ak sa poprava uskutoční, bude to mať pre neho neblahé následky. Vojvodcov nakoniec prepustili na slobodu.
Deti si dávajú do okien vyleštené čižmičky zväčša už 5. decembra, aby si v nich ráno na svätého Mikuláša našli darčeky. Šiesty december je dňom úmrtia svätého Mikuláša, presný rok však nie je známy. Pravdepodobne zomrel medzi rokmi 345 až 351 v Myre. Jeho pozostatky sú uložené od roku 1087 v talianskom Bari v Bazilike sv. Mikuláša. Najväčšiu úctu mu prejavovali veriaci v 8. storočí v Rusku. Odvtedy je patrónom tejto krajiny. Postupne sa jeho kult šíril ďalej po celej Európe. Uctievanie svätého Mikuláša sa rozvinulo v 10. storočí v Nemecku. Podporovala ho cisárovná Theofanou, grécka manželka cisára Ota II. V Nemecku sa ujal tiež zvyk mikulášskeho obdarúvania, ktorý sa uchoval dodnes. Mikuláš sa stal nielen patrónom detí, ale aj požiarnikov, cestovateľov, hospodárov, miništrantov, panien, pútnikov, sudcov, notárov, lekárnikov, mlynárov, pekárom, obchodníkov, mäsiarov, rybárov, zajatcov či námorníkov. Je tiež ochrancom dobrého sobáša a pomocníkom v núdzi.
V súčasnosti je Mikuláš známy ako pán s dlhou bradou v plášti s kapucňou lemovanou kožušinou. Takto si ho predstavoval pred sto rokmi maliar Moritz von Schwind. Na obrazoch pochádzajúcich z východu sa objavuje holohlavý, na niektorých drží tri zlaté gule, tri mešce, tri zlaté prúty, tri chleby, tri kamene alebo tri zlaté jablká.
(SITA)
