Desať originálnych oltárnych tabúľ namaľoval v 14. storočí Nardo di Cione. V roku 1859 ich do svojich zbierok zakúpil gróf Ján Pálfi. Po grófovej smrti bolo množstvo jeho cenných zbierok odvezených a rozpredaných. Bojnický oltár, ktorý bol chránený priateľskou dohodou medzi Pálfiho dedičmi a československým štátom, však ostal v kaplnke Bojnického zámku. Ostal tam až do osudného augusta 1933, kedy trojica páchateľov vrchných päť tabúľ ukradla. Po krádeži bolo z Bojníc zvyšných päť tabuľových obrazov odvezených na bezpečné miesto.

Prázdne retabulum v zámockej kaplnke si priam až pýtalo nejakú náhradu za chýbajúci oltár. Na túto neľahkú úlohu sa podujal amatérsky maliar z Bojníc Jozef Ševčík. V rokoch 1943 - 1944 namaľoval napodobeniny Bojnického oltára aj napriek tomu, že originál pravdepodobne nikdy nevidel na vlastné oči. Predlohou sa mu stali len čiernobiele fotografie. Preto sa napodobeniny farebne líšia od originálu. Napriek tomu Ševčíkovo dielo ostalo jedinou náhradou za Bojnický oltár až do roku 1984.

V októbri 1984 boli do múzea v Bojniciach privezené technologické kópie oltára. Časť z nich podľa originálu vytvoril akademický maliar František Tvrdý, zvyšok pracovný tím pod vedením akademickej maliarky Věry Frömlovej-Zezulákovej.

Napokon sa na svoje pôvodné miesto vrátili aj originálne obrazy Bojnického oltára. Stalo sa tak v decembri 1995. Podľa želania grófa Pálfiho mal byť oltár umiestnený v zámockej kaplnke. Svoje miesto tam opäť našiel v roku 2013. Pracovníci múzea k nemu v roku 2019 pridali aj pôvodné napodobeniny a technologické kópie. Návštevníci tak môžu obdivovať tri vyhotovenia bojnických oltárnych tabúľ na jednom mieste, aj s ich nevšedným príbehom.