Sklabiňa/Bratislava 2. februára (TASR)- Historik, krajinský hodnostár, strážca kráľovskej koruny a zemepán Peter Révai bol aj rešpektovaným vedcom. Od jeho narodenia uplynie 2. februára 450 rokov.

Rod Révaiovcov patril k najstarším uhorským šľachtickým rodom. Svoj pôvod odvodzuje od Jakuba (Jacobus Comes Merk de Réva), ktorý sa spomína už od roku 1163. Pôvodné sídlo mali na hrade Réva v Sriemskom komitáte (dnešná Rivica v Srbsku). Révaiovci sa po bitke pri Moháči v roku 1526 usadili v Turčianskej župe, kde postupne získali rozsiahle majetky, ako aj titul dedičného župana.

Najvzdelanejším z rodu Révaiovcov bol Peter Révai (používané varianty mena sú Révay, Rewa, Réva). Syn Michala Révaia sa narodil v Rakúsko-Uhorsku 2. februára 1568 v obci Sklabiňa na dnešnom území Slovenska.

Základného vzdelania sa Petrovi Révaiovi dostalo v domácom prostredí na Sklabinskom hrade. Potom študoval na gymnázium v Spišskej Novej Vsi. V roku 1584 sa vzdelával vo Viedni u jezuitov, kde mal prizvaného luteránskeho preceptora z Augsburgu. Nasledovalo štúdium na univerzite v Štrasburgu u známych profesorov Johanna Sturma a Melchiora Junia. Hoci titul magistra dosiahol už v roku 1588, zotrval tu ešte ďalšie tri roky.

Literárne sa začal prejavovať už počas štúdií. Prvé dielo (okrem magisterskej dišputy) mu vyšlo v roku 1592 (stať Velezrada). Ako prvý uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov. Od roku 1598 bol turčianskym županom, niekoľkokrát kráľovským komisárom, kráľovským radcom, dvormajstrom a strážcom uhorskej koruny.

Významným spôsobom sa podieľal na vývoji evanjelického života v krajine. Mal blízko k Eliášovi Lánimu, evanjelickému farárovi v Mošovciach, ktorého podporoval v deväťdesiatych rokoch 16. storočia v jeho polemikách a zápasoch s kryptokalvinistami. Matej Bel, slovenský polyhistor a encyklopedista, ho dával za príklad súvekej vede, pretože dôsledne uplatňoval štúdium prameňov a na ich základe napísal významné diela uhorskej historiografie, napríklad rozpravu o uhorskej korune De sacrae coronae Regni Hungariae ortu, virtute, victoria, fortuna (Augsburg, 1613). Dielo neskôr rozpracoval do široko koncipovaného spisu o uhorských dejinách De monarchia et sacra corona Regni Hungariae centuriae septem (Frankfurt am Main, 1659). Spis ako vôbec prvý v uhorskej historiografii vysoko oceňuje slovanské etniká vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, ich starobylosť, ako aj ich rolu vo výstavbe uhorského štátu. Na základe Révaiovho diela sa neskôr rodili národné obrany a národnoobrodenecké koncepcie slovenských dejín, napríklad známa Apológia Jána Baltazára Magina, označovaná za prvú slovenskú národnú obranu.

Diela Petra Révaia sa vyznačujú dôkladnou znalosťou Biblie, mnohými biblickými a teologickými citátmi.

V dejinách Rakúsko-Uhorska obhajoval Révai autochtónnosť Slovanov. Osvojil si slovenský jazyk a s úradníkmi na svojich panstvách korešpondoval v slovenčine.

Peter Révai zomrel v Trenčíne 4. júna 1622 vo veku 54 rokov. Uznávaného vedca pochovali na cintoríne v Martine.

Turčianska Štiavnička má na svojom území dve pamiatky na rod Révaiovcov. Prvou z nich je kaštieľ, ktorý sa nachádza na okraji rozsiahleho anglického parku z prvej polovice 19. storočia so zimnou záhradou, jazierkami a vzácnymi drevinami. Druhou pamiatkou je Révaiovské mauzóleum s prvkami eklektizmu, ktoré zdobia nad hlavným vstupom dva erby - Révaiovský a Abaffiovský.

TASR · 02. februára 2018, 6:43