Bratislava 22. septembra (TASR) - Slovenský olympijský výbor (SOV) mal pri sobotňajšej oslave 25 rokov existencie mnohých významných gratulantov - športovcov, ktorí pod piatimi kruhmi vybojovali úspechy pred osamostatnením, tesne po ňom i v nedávnej minulosti. Pri trinástich účastiach (6 OH, 7 ZOH) sa samostatná SR radovala z 36 medailí, dvanásť zlatých, šestnásť strieborných a osem bronzových.

Exekutíva Medzinárodného olympijského výboru (MOV) provizórne uznala SOV za člena olympijského hnutia 16. marca 1993 na zasadnutí v Atlante, vďaka čomu mohol podať prihlášku na ZOH 1994 v Lillehammeri. Plnoprávne uznanie za Národný olympijský výbor Slovenskej republiky získal na 101. zasadnutí MOV 24. septembra 1993 v Monte Carle. Prvú medailu éry získal Jozef Gönci v športovej streľbe v Atlante 1996. "Práve dnes som to rátal, že uplynulo 22 rokov. Je to dlhý čas, ešte som bol mladý chlapec plný motivácie. Išiel som na OH s očakávaniami, čo to prinesie. Nikdy som nezažil takú emóciu, keď sa na vás pozerá nielen celá Slovenská republika, ale celý svet. Bolo nádherné reprezentovať našu malú krajinu po rozchode s Českou republikou, keď sme si museli vydobyť postavenie vo svete športu a olympizmu ako takého. Podarilo sa, priniesli sme tri medaily. Ja som bol asi šťastlivec tým, že som bol prvý. Po mne prišlo nesmierne veľa dobrých olympionikov, ktorí priniesli ďalšie medaily. Mal som šťastie, že som mal súťaž skôr," povedal Gönci pre TASR.

V športovej streľbe má nasledovníkov, slovenskú kolekciu rozšírili Zuzana Rehák Štefečeková či Danka Barteková, ktorá hostila galavečer v novej budove Slovenského národného divadla ako spolumoderátorka i členka MOV. "Máme talentovaných športovcov najmä v brokových disciplínach. Musí sa narodiť takáto generácia, aby sa to podarilo. Nám sa narodila, športová streľba je tradičná z hľadiska nositeľov olympijských medailí. Je perfektné, že sa jej darí na tomto poli. Oslavujeme 25. narodeniny, máme za sebou skvelé obdobie. Slovenskému športu želám veľa šťastia, zdravia, nech opäť o 25 rokov oslavujeme podobné úspechy, ako sme dosiahli doteraz. Budem tomu veľmi fandiť, a pokiaľ budem môcť, aj pomáhať a podporovať," dodal Gönci.

Naopak, zatiaľ posledné medaily vybojovala pre Slovensko biatlonistka Anastasia Kuzminová na ZOH 2018 v Pjongčangu. Celkovo má bilanciu 3-3-0: "Najviac spomínam na prvý úspech, pri ňom urobíte krok od snívania k realite. Keď sa to podarí, potom dostávate väčšiu a väčšiu chuť. Som rada, že môžem byť súčasť takéhoto veľkého sviatku. Je to významná udalosť a krásne jubileum. Dnes sa môžeme cítiť ako jedna veľká rodina. Sú tu ľudia, ktorí urobili pre šport a olympizmus na Slovensku viac ako mohli, viac ako snívali," zdôraznila Kuzminová pre TASR. Do nasledujúcich rokov zapriala oslávencovi - samostatnému slovenskému športu - predovšetkým dostatok športujúcej mládeže: "Je naše poslanie byť vzorom pre mladé pokolenia, aby sa nebáli. Vrcholový šport bolí, ale človek vie dosiahnuť neskutočné emócie, energia a samé pozitíva. Želám, nech je drina cenná a vyvážená úspechmi, aby víťazstvá chutili aj naďalej."

Erik Vlček reprezentoval v rýchlostnej kanoistike už na piatich OH, účasti ovenčil troma medailami: "Som hrdý na každú olympijskú medailu, nerobím rozdiely medzi striebornou alebo bronzovou, lebo za každou je obrovský kus roboty a veľa odriekania. Medaila je naozaj veľké zadosťučinenie za to množstvo práce. Je pekné, že si SOV oslávil svoje výročie, myslím si, že od svojho založenia iba napredoval. Želám mu, aby sa naďalej zlepšovali podmienky pre športovcov, aby sme stále mali reprezentantov, na ktorých môžeme byť hrdí."

Juraj Minčík zažil olympijskú radosť v dvoch úlohách, v Sydney 2000 ako bronzový medailista vo vodnom slalome, v Riu de Janeiro 2016 ako tréner zlatých deblkanoistov bratrancov Škantárovcov: "Sám od seba si nepozerám spomienky, len pri nejakých príležitostiach. Človek pookreje na duši, vždy si poviem, ako to je už dávno. V aktívnej kariére bol najväčší moment, keď som prišiel do cieľa na druhom mieste a vedel som, že za mnou ide už iba jeden pretekár. Trénerský okamih bol, keď som skákal do vody za olympijskými víťazmi. V prvom rade je to o športovcoch, aby sme pre nich mali dostatok motivácie a podmienky, aby sme mohli prežívať stále viac radosti. Vidieť snahu SOV, verím, že kroky v konečnom dôsledku vyústia do výborných podmienok pre slovenský šport."

Hostiteľ galavečera Anton Siekel je prezident SOV od novembra 2016. Počas slávnostného programu v réžii Nikitu Slováka sa nezabudlo ani na jeho predchodcov na čele organizácie, na zosnulého prvého šéfa Vladimíra Černušáka a Františka Chmelára, ktorý ju viedol sedemnásť rokov. Spomedzi zahraničných hostí blahoželal na pódiu prezident Európskych olympijských výborov (EOV) Janez Kocijančič. Rezonovali aj "susedné" výročia: nedávne životné jubileum najstaršieho tunajšieho olympijského šampióna Jána Zacharu (box, OH 1952) či blížiace sa 100. výročie vzniku spoločného štátu Slovákov a Čechov. "Športové hnutie na Slovensku bolo a je veľké. Športovci nášho malého Slovenska dosahujú vynikajúce výsledky, takže si zaslúžime byť medzi tými 'veľkými'," povedal Zachara.



TASR · 22. septembra 2018, 22:02