29. augusta 2016, 8:40
Na archívnej snímke vľavo predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker počas tlačovej konferencie v rámci summitu Európskej únie v Bruseli 28. júna 2016. Foto: TASR/AP Bratislava 29. augusta (TASR) – Príčinou súčasnej krízy EÚ je neschopnosť prijímať efektívne a úspešné riešenia a odpovede na vznikajúce problémy v dostatočne krátkom čase. Pre TASR to uviedla politologička venujúca sa EÚ Radoslava Brhlíková.
"
Tieto problémy sa potom stávajú chronické a postupne aj neriešiteľné. Ak sa konečne príde s nejakým návrhom, prichádza vlastne neskoro a to spôsobuje, že problém je neriešiteľný," povedala politologička. Ako príklad uviedla nezamestnanosť mladých ľudí či príliš dlhú reakčnú dobu EÚ na migračnú vlnu v roku 2015.
"
Ukazuje sa, že žiadne doteraz prijaté riešenia nefungujú, respektíve nie sú dlhodobé, prichádzajú neskoro. Spôsobené je to komplikovanosťou prijímania rozhodnutí v EÚ. Iným problémom je, aké riešenia sa prijímajú, či sú v prospech úzkej skupiny lobistov, čo je skôr pravidlom, alebo skutočne zohľadňujú záujmy EÚ ako celku, teda všetkých jej občanov," konštatovala Brhlíková.
Príčinu krízy vidí i v tom, že politici na čele EÚ, ako aj politici na čele jednotlivých členských krajín, strácajú dôveru občanov vo všeobecnosti. "
Otázka znie, koho vlastne títo politici zastupujú - sú to stále ich voliči alebo sledujú len záujmy tých, ktorí financujú ich nákladné kampane?" uviedla politologička.
Frustrácia z neoliberalizmu
Ďalej poukázala na to, prečo o problémoch s migráciou rokovala napríklad s Tureckom najskôr nemecká kancelárka a nie vysoká predstaviteľka pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku alebo predseda Európskej komisie či predseda Európskej rady. Podľa nej tieto skutočnosti spochybňujú autoritu EÚ.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová prichádza na tlačovú konferenciu v Berlíne 28. júla 2016. Foto: TASR/AP
Ďalším dôvodom krízy je podľa nej frustrácia z neoliberálneho modelu, ktorého dôsledkom sú ekonomicky a politicky "
zanedbaní" občania. "
Trhový fundamentalizmus funguje dobre len pre to povestné jedno percento, no väčšine priniesol len okliešťovanie sociálneho štátu, stagnáciu až pokles miezd, ekonomickú neistotu más, okliešťovanie práv pracujúcich," povedala.
Dodala, že v prípade neoliberálneho modelu ide aj o sanáciu súkromných bánk z daní občanov a škrty vo verejných rozpočtoch, ktoré postihujú práve tie služby a funkcie štátu, ktoré si občania svojimi daňami platia. Podľa nej je potom samozrejmé, že sa to prejaví príklonom k extrémistickým a populistickým heslám.
Voliči menia svoje smerovanie
Príčinu krízy vidí i v nerovnosti vo vnútri samotnej EÚ, ktorá spôsobuje aj to, že tradiční sociálno-demokratickí voliči sa menia na pravicovo-konzervatívnych až extrémistických. "
Príjmová nerovnosť spôsobuje aj pocity odcudzenia a pocity, že napríklad občania východoeurópskych krajín sa cítia v EÚ ako občania druhej kategórie - tak v príjmoch, kedy pracovník v tej istej firme vo východnej Európe dostane približne 350 eur za tú istú prácu ako pracovník vo Francúzsku, ktorý dostane cca 2500 eur, ako aj v kvalite tovaru, ktorý im je veľkými korporáciami ponúkaný," pokračovala Brhlíková.
Súčasný model neoliberálneho kapitalizmu podľa politologičky udržateľný nie je, i keď si myslí, že ešte niekoľko rokov fungovať bude. Podľa jej slov však akosi cítime, že to speje buď k výbuchu, alebo k zmene.
"
Ak by mal tento reaganovsko-thatcherovský model "každý za seba" pokračovať, demokracia ako ju poznáme, sa stane len zásterkou totalitného rozhodovania menšiny nad väčšinou, korporácii nad štátmi a ich občanmi. Existujú určité alternatívy, ponúkajú ich takí významní ekonómovia - nositelia Nobelovej ceny ako Joseph Stiglitz, ale tieto modely nie sú v záujme globálneho kapitálu a preto nie sú prezentované ani v mainstreame," uviedla politologička.
Myslí si, že EÚ by sa mala vrátiť k svojim základným princípom, na ktorých bola založená - k solidarite, spolupráci a k funkčnému sociálnemu štátu.
TASR · 29. augusta 2016, 8:40