Po prvý raz vyšla v slovenčine kniha Cestujúci do Frankfurtu.

Hlavným hrdinom je Sir Stafford Nye, britský diplomat v strednom veku. Nie je to práve James Bond. Skôr človek, ktorého už začína nudiť vlastný život. Potom však na frankfurtskom letisku stretne mladú ženu, ktorá ho požiada o veľmi zvláštnu službu: tvrdí, že jej ide o život. Nye jej pomôže a zrazu je v tom až po uši.
Záhadná žena sa následne objavuje pod rôznymi identitami a Nye postupne zisťuje, že za touto hrou sa skrýva omnoho väčšie sprisahanie.
A tu sa príbeh poriadne rozbehne.

Do hry vstupujú tajné organizácie, politika, manipulácia, extrémistické ideológie, propaganda a mladí ľudia, ktorých možno ľahko strhnúť nebezpečným smerom. Z obyčajného stretnutia na letisku sa tak stáva medzinárodná zápletka, v ktorej si nikto nemôže byť istý, kto stojí na jeho strane.

Zaujímavé je, že samotná autorka akoby tušila, že čitateľa môže týmto príbehom zaskočiť. Knihu otvorila nezvyčajným predslovom „Hovorí spisovateľka“, v ktorom vysvetľuje, prečo si dovolila takú extravagantnú fikciu. A vydavateľ Collins zašiel ešte ďalej. Trval na podtitule An Extravaganza. Anna Pokorná z vydavateľstva Slovenský Spisovateľ dodáva: „Podľa mňa si kniha tento podtitul rozhodne zaslúži, pretože je to poriadne divoká jazda!“

Možno práve preto je dnes kniha zaujímavejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Christie ju písala na konci 60. rokov, v období študentských nepokojov, studenej vojny, politického násilia a obáv z rastúceho extrémizmu. Jej príbeh je síce zámerne prehnaný, no témy manipulácie, propagandy a radikalizácie mladých ľudí nezostali v minulosti.

Kniha vyšla v roku 1970 pri príležitosti autorkiných 80. narodenín a vydavateľ ju propagoval aj ako jej 80. publikovanú knihu. Prvé vydanie malo rekordných 58 000 výtlačkov, ktoré sa rýchlo vypredali. A ešte jedna pekná knižná kuriozita: systém ISBN sa začal používať práve v roku 1970. Cestujúci do Frankfurtu je preto prvý román Agathy Christie, ktorý mal ISBN už na prvom vydaní.

Mimochodom, špionážny žáner autorku lákal najmä v 20. rokoch, keď napísala svoj celkom prvý román so špionážnou zápletkou s názvom Tajný protivník, ďalej to boli knihy ako Veľká štvorka, Muž v hnedom obleku či Záhada siedmich ciferníkov; okrem tej prvej všetky vyšli aj v slovenčine. „V 50. rokoch vznikol špionážny román Cieľ cesty neznámy, ktorý takisto vyšiel v slovenskom preklade, no a k špionážnemu žánru sa Agatha vrátila až na sklonku svojej literárnej kariéry knihou Cestujúci do Frankfurtu,“ dodáva A.Pokorná.

Milan Buno, knižný publicista