Bojnice sú označované za prakolísku obyvateľov Slovenska a patria k jeho najvýznamnejším paleolitickým náleziskám, dosahujúcim európsky rozmer. Na lokalitách, kde žil neandertálsky pračlovek, sa našlo niekoľko tisíc artefaktov, svedčiacich o jeho živote na území dnešného mesta. Bojnice dnes archeológovia považujú za najbohatšie nálezisko slovenských dejín paleolitu. Objavených bolo množstvo štiepaných kamenných nástrojov (reprezentujúcich moustériensku kultúru), fosílne zvieracie kosti (mamuta, nosorožca, jaskynného leva, prakoňa, jeleňa, pravekého tura) i zvyšky ohnísk. Dodnes však neboli (zatiaľ) objavené žiadne kostrové pozostatky neandertálskych praľudí. Prví ľudia - neandertálci (Homo neanderthalensis) sa tu usadili v období štvrtohôr v strednej fáze staršej doby kamennej pred 120.000 - 90.000 rokmi (v oblasti, kde stojí bojnický zámok), pričom ďalšia (mladšia) etapa osídlenia je datovaná do obdobia pred 60.000 rokmi (v mieste Prepoštskej jaskyne - dnešné Múzeum praveku Slovenska). Mimoriadny význam Bojníc spočíva v tom, že sa tu našlo až 11 vrstiev pravekého osídlenia a jedny z najbohatších nálezov existencie neandertálskeho pračloveka moustierskeho typu (názov odvodený z náleziska Le Moustier vo Francúzsku) na území Európy. Prepoštskú jaskyňu ako paleolitické nálezisko mimoriadneho významu objavil r. 1926 prepošt Karol Anton Medvecký, správca bojnickej rímsko-katolíckej farnosti a archeológ-amatér (po ňom dostala pomenovanie „Prepoštská“).

Viac informácií nájdete na http://www.muzeumpraveku.sk/