V pranostikách sa odrážajú skúsenosti gazdov z pozorovania prírody v tomto mesiaci, z ktorých usudzovali, aká bude jar, leto a očakávaná úroda.
      O počasí vo februári hovorili: Ak sa vo februári zima nevysilí, tak Veľká noc bude v zimnej chvíli, Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi, Február biely, pole sily, Keď vo februári škovránok spieva, veľká zima ešte býva, Februárové slnko býva falošné a Vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
      Iné súviseli priamo s konkrétnymi dňami v mesiaci, na ktoré pripadali v starých kalendároch sviatky svätcov, mučeníkov, biblických postáv a rozšírených mien. Asi k najznámejším patrí Na Hromnice zima polovice, používané v druhý deň februára. Po ňom išli ďalšie priliehavé porekadlá Na Blažeje slnko ešte hreje, Agáta býva na sneh bohatá, Dorota fúka do plota, Po Dorote uschne handra na plote, Apoléna býva hmlou zahalená, Na Valentína zima siliť začína, Keď je pekne na Romana, býva žatva požehnaná, Matej ľady lomí, ak ich nenájde, tak ich narobí. Aj pranostika používaná koncom mesiaca (26. februára) na sviatok Stolice svätého Petra ešte varuje pred panovaním zimy: Mráz na Petra stolovanie znamená dlhšie zimy zotrvanie.

(TASR)