Jedinou výnimkou sú jariabky hôrne, ktoré to robia v predstihu, a to už koncom leta a v jeseni.
            "Koncom leta si samčeky tichým spevom, či skôr jemným pískaním prednášaným v charakteristickej póze s polospustenými krídlami a rozprestretým a pozdvihnutým chvostom ohraničujú teritórium a lanária do neho samičky. Keď sa samčekovi podarí samičku privábiť a nahovoriť na partnerský zväzok, párik už potom zostane spolu až do jari. Založia potomstvo a obyčajne v máji samička vysedí päť až desať vajíčok," povedal pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
            O mláďatá, ktoré hneď po vyliahnutí opúšťajú hniezdo aj keď ešte nie sú schopné lietať, sa väčšinou stará len samička, a to až do polovičky septembra. Vtedy sa mláďatá osamostatňujú a samička si môže vyhliadnuť samčeka, s ktorým vstúpi do nového alebo staronového partnerského zväzku, dodal Saniga.
            Biotopom jariabkov hôrnych sú ihličnaté, zmiešané i listnaté lesy v stredných a vyšších horských polohách od 300 do 1850 metrov nad morom. Ťažisko výskytu týchto vtákov na Slovensku je v oblasti Javorníkov, Moravsko-slovenských Beskýd, Strážovskej hornatiny, Malej a Veľkej Fatry, Vtáčnika, Oravskej Magury, Babej Hory, a Kremnických vrchov. Žijú však aj v  Slovenskom Rudohorí, Belianskych, Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách, Chočských vrchoch,  Levočskom pohorí v Bukovských vrchov, v Slánskych vrchoch, Malých Karpatoch, Krupinskej vrchovine, Rimavskej kotline a na ďalších územiach.

(TASR)