Valentín je časom zaľúbencov, lásky a všetkých jej prejavov. A hoci zvieratá ľudský kalendár nesledujú, svojím správaním môžu pripomínať ľudí viac ako si to ľudia vôbec pripúšťajú. Prinášame výberový prehľad zaujímavých faktov o láske v ríši zvierat, pričom klamanie je prirodzenou súčasťou ich ľúbostného života.

Všetci klamú, hovorieva s obľubou doktor Gregory House, hlavný hrdina seriálu uvádzaného na Slovensku pod názvom Dr. House. Platí to nielen u ľudí, ale aj v ríši zvierat, kde úspešné klamstvo môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou.

Keď je klamstvo jedinou šancou

Podľa štúdie zverejnenej v októbri 2023 vo vedeckom žurnále Royal Society Open Science klamú dokonca aj samice skokana hnedého. Ak nemajú záujem páriť sa, môžu predstierať smrť. Ak by to neurobili, mohli by skutočne zomrieť.

Vedci tento fakt objavili tak trochu náhodou, keď skúmali, či samce skokana pri výbere potenciálnych partneriek zohľadňujú ich veľkosť. Predpokladali, že budú preferovať väčšie samice, pretože môžu zniesť viac vajíčok. Samce však podľa štúdie veľkosť samíc neriešili.

Pozornosť vedcov však pritiahlo odmietanie samcov niektorými samicami, keď sa na jednom mieste zhromaždí veľké množstvo žiab oboch pohlaví a s jednou samicou sa snaží spáriť viacero samcov súčasne. Samica sa môže pokúsiť o útek mykaním a otáčaním, môže však zostať uväznená uprostred zhluku a uhynúť. Samice preto ako "záchrannú brzdu" natiahnu priamo pred seba končatiny ako pri rigor mortis (posmrtnej strnulosti) a predstierajú smrť. Toto správanie zvané thanatóza vedci zdokumentovali aj u iných druhov živočíchov, zvyčajne však ide o snahu oklamať predátory.
 

Láska na život a na smrť

Samice pavúkov z čeľade Agelenidae (kútnikovité) tiež predstierajú smrť, no úplne z opačných dôvodov ako skokany – snažia sa dať samcom najavo, že sa s nimi môžu spáriť. Tentoraz sú to samce, ktoré májú dobrý dôvod obávať sa o život. Sexuálny dimorfizmus u mnohých druhov pavúkov spôsobuje sexuálny kanibalizmus a samec po párení nezriedka skončí ako obed samice. Fráza "od lásky ťa zjem" tak platí doslova, hoci možno by sa hodilo skôr "po láske ťa zjem". Sexuálnym dimorfizmom sa nazýva rozdiel v tvare, zafarbení a správaní samcov a samíc rovnakého druhu.

Predstieranie smrti, odborne zvané sexuálna katalepsia, bola vedcom známa už v minulosti, nevedeli však, či samice predstierali smrť dobrovoľne alebo reagovali na nejaký podnet (chemický či pohybový). Vedci preto skúmali pavúky druhu Aterigena aculeata.

Chemická analýza odhalila, že katalepsia sa veľmi podobá na thanatózu, no odlišuje sa od sedácie napr. narkotikami. Dokazuje to, že strnutie samíc je dobrovoľné a že so samcami pri párení spolupracujú a samice si takto môžu vyberať najvhodnejších partnerov, uvádza štúdia zverejnená v apríli 2024 vo vedeckom časopise Current Zoology.

Nie všetky samce pavúkov majú to šťastie, že partnerky sa ich nepokúsia zožrať a plne s nimi spolupracujú, lebo sa im proste zapáčia. Napríklad juhoamerické pavúky Paradossenus longipes musia partnerkám priniesť aj zásnubný dar, pretože sa nepatrí prísť s "prázdnymi rukami - klepietkami". Dobré zvyky kážu priniesť nedávno ulovenú korisť, ktorá môže byť zamotaná v pavučine, niekedy však pavučina obsahuje nestráviteľné zvyšky. Vyskytli sa však aj prípady, keď pavučinový zámotok neobsahoval nič, len pavučinu, uvádza štúdia zo septembra 2020 zverejnená na stránkach časopisu The Journal of Arachnology.

Vedci toto správanie označili za unikátne - žiadny iný druh pavúka totiž nedáva prázdne zásnubné dary. Jedným z vysvetlení je, že sa samce naučili lepšie klamať a že ide o vyšší stupeň klamu prameniaci z darov obsahujúcich nestráviteľné zvyšky. Iným vysvetlením je to, že pre samice je skutočným darom pavučina samotná. Niektoré druhy pavúkov pavučiny recyklujú požieraním, pretože obsahujú cenné živiny. Presné vysvetlenie prinesie zrejme až ďalší výskum.
 

Pstruhy a predstieraný orgazmus

Ďalším klamárom z ríše zvierat sú napríklad samice pstruha morského (Salmo trutta), ktoré podľa štúdie z februára 2001 zverejnenej v časopise Animal Behaviour predstierali orgazmus až v takmer 60 percentách prípadov.

Párenie (neresenie) pstruhov zvyčajne prebieha tak, že samica v čistej vode vyhĺbi do štrku jamku, kam bude klásť ikry. Pripravenosť na párenie signalizuje tak, že sa nakloní nad hniezdo, aby ho svojím telom chránila, a začne sa triasť. Samec zaujme rovnakú pozíciu po jej boku a tiež sa začne triasť rovnako ako samica. Po niekoľkých sekundách samica vypustí ikry a samec ich mliečom oplodní.

Niekedy však samica tesne pred vypustením ikier prestane a nevypustí ich, no samec prestať nestihne a mlieč i tak vypustí. Keď neskôr zaregistruje, že samica nechráni hniezdo ako pri úspešnom oplodnení, ale napríklad ho ešte rozširuje či prehlbuje, pôsobí zmätene. Vedci predpokladajú, že jedným z dôvodov takéhoto správania môže byť vyberavosť samíc pri výbere partnera.