Ministerstvo kultúry (MK) SR pripravuje v spolupráci so Slovenskou filharmóniou úpravu štátnej hymny. Nový aranžmán dostane po 32 rokoch, pričom pôvodný text ani nápev sa nemení. Cieľom je podčiarknuť význam a dôležitosť hymny ako štátneho symbolu. 24hod.sk o tom informovala vedúca oddelenia komunikácie MK SR Petra Bačinská.
"Úlohy sa zhostil renomovaný slovenský skladateľ, dirigent a producent Oskar Rózsa, ktorý spolupracuje so Slovenskou filharmóniou, Bratislavským chlapčenským zborom a detským zborom Slovenského rozhlasu. Nový aranžmán hymny bude viac symfonický, monumentálny a nápaditý," priblížila hovorkyňa. Novou verziou chcú podľa nej hymnu viac priblížiť aj mladým ľuďom.
Ako doplnila Bačinská, projekt bol plánovaný už dlhšie. "Myšlienka oživiť a modernizovať hymnu vznikla v roku 2011, keď Oskar Rózsa prvýkrát predložil svoj návrh MK. Dnešné vedenie rezortu sa v spolupráci so Slovenskou filharmóniou rozhodlo tento projekt po rokoch skutočne zrealizovať," objasnila.
Historické korene hymny Slovenskej republiky siahajú do obdobia štúrovskej generácie. V roku 1918 sa stala súčasťou česko-slovenskej hymny a po vzniku samostatnej SR sa od roku 1993 hrávajú prvé dve slohy v úprave skladateľa Martina Burlasa. Počas troch desaťročí sa podľa hovorkyne mnohí hudobníci a skladatelia snažili priniesť nové variácie slovenskej hymny. Až teraz sa však realizuje oficiálny projekt na jej úpravu.
Rózsa: Nie je to politická zákazka. Chcem osloviť ľudí, ktorí ešte nestratili cit
Celkové náklady na vznik hymny zatiaľ nie sú známe. Z objednávky ministerstva kultúry z júla tohto roka je zatiaľ vidno iba to, že za koncepciu návrhu aranžmánu štát zaplatí 9950 eur.
Hudobník odmieta, že by išlo o politickú zákazku.
„Pre mňa je hymna štátny symbol nad hranicou politiky, spájať ma s nejakou konkrétnou stranou je absurdum. Viem, že spoločnosť je dnes polarizovaná na dva tábory, keď sa mi podarí osloviť ľudí, ktorí ešte nestratili cit, budem rád,“ hovorí Oskar Rózsa.
Hovorí, že pôvodný text ani základnú melódiu hymny nezmenil.
Čo teda urobil inak?
„Dovolil som si zopár úprav v rámci aranžmánu. Spomalil som tempo, namiesto tradičného molového záveru som dal kadenciu v durovej tónine a v refréne pripojil dievčenský a chlapčenský zbor. Aranžmány som robil dva mesiace,“ vysvetľuje.
Hymnu pripravil v dvoch odlišných verziách. „Prvá je pre veľký symfonický orchester s obrovskými zbormi, druhá jemne lyrická, len sláčiky a detský zbor.“
Ministri: Nevidíme dôvod hymnu meniť
„Som presvedčený, že to bude veľmi pekná verzia hymny,“ povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý sa na novú podobu hymny pýtal ministerky Šimkovičovej na obede. „Dozvedel som sa milú informáciu, že tam spolupracuje aj hudba ministerstva vnútra,“ povedal Šutaj Eštok.
Richard Raši o nápade ministerky kultúry na zmenu hymny nevedel. „Mne sa naša hymna páči. Nechcem to dehonestovať, ale rád si to vypočujem,“ povedal Raši a dodal, že zmena hymny nie je teraz pre Slovensko kľúčová. „Hymna je naša hrdosť a dôležitosť, ale možnože nie je v súčasnosti najväčší problém obyvateľov Slovenskej republiky zmeniť hymnu,“ povedal Raši, ktorý nepovažuje za dôležité meniť podobu hymny v čase, keď si krajina musí poradiť s konsolidáciou.
Podľa podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca by slovenská hymna „mala zostať taká, aká je“. Podobne to vníma aj minister školstva Tomáš Drucker. „Nevidím dôvod na to, aby sme menili štátnu hymnu,“ povedal.
