30.1.2025 (SITA.sk) - Zlepšeniu situácie detí v rómskych marginalizovaných skupinách sa bude venovať nadrezortná pracovná skupina. Informoval o tom počas tlačovej besedy minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš po skončení stretnutia ministrov a za účasti komisára pre deti Jozefa Mikloška a splnomocnenca pre rómske komunity Alexandra Daška vo Veľkej Lomnici v okrese Kežmarok.

Vážne nedostatky

Ide o reakciu na správu Úradu komisára pre deti, ktorá poukázala na vážne nedostatky ohrozujúce dôstojné životné podmienky a základné práva detí. Týkajú sa oblasti vzdelávania, plnenia povinnej školskej dochádzky, prístupu k pitnej vode, zdravotnej starostlivosti, a tiež infraštruktúry a životného prostredia.

Na prijatie nadrezortného plánu na riešenie situácie apeloval komisár pre deti Mikloško. Vážne nedostatky odhalili výsledky terénneho monitoringu Úradu komisára pre deti, ktorý realizoval od mája 2024 v desiatich obciach s vysokým podielom marginalizovaných rómskych komunít (MRK) v Prešovskom a Košickom kraji.

Šanca na lepší život

Nadrezortné stretnutie sa konalo aj za účasti predstaviteľov samospráv, cirkvi i mimovládnych organizácií. Zámerom je pripraviť také opatrenia, ktoré by podľa ministra Tomáša podchytili deti od ranného veku a dali im tak šancu na lepší život.

Samotný rezort práce ponúka tri opatrenia. Prvým je, aby prídavok na dieťa pre prvákov na základných školách smeroval nie k rodičom, ale jeho prijímateľom bola priamo škola ako osobitný príjemca. Tá by mohla za tieto financie nakúpiť školské prostriedky. Druhé opatrenie súvisí s projektom Práca namiesto dávok.

„Mnoho škôl v týchto oblastiach nedokáže ponúkať deťom teplé jedlo napriek dotácii na školské obedy. Chceme prostredníctvom sociálnych podnikov vytvoriť pracovné miesta v sociálnych podnikoch, ktoré dokážu variť teplé jedlá a dodávať ich do škôl týmto deťom,“ uviedol Tomáš. Minister zároveň avizoval tretie opatrenie, ktorým bude rozšírenie príspevku na nezaopatrené dieťa aj na materské školy i stredné školy.

Povinná školská dochádzka

Diskutuje sa tiež o zavedení povinnej materskej školy už od troch rokov veku dieťaťa. Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker poukázal na to, že najväčším vplyvom na kvalitu vzdelávania, aj takzvané nedokončenie povinnej školskej dochádzky, má ranné vzdelávanie.

„To je to, čo považujeme za najdôležitejšie, ak chceme dať deťom šancu na lepší život. Lepšie vzdelanie budú mať vtedy, ak začnú v čo najranejšom veku, už od troch rokov, aby mali vzdelávacie návyky, aby sme im dokázali dať štartovaciu pozíciu primeranú a porovnateľnú aj s inými deťmi, ktoré vyrastajú v lepších podmienkach,“ uviedol. Pomôcť v rámci vzdelávania by mali aj štipendiá pre deti z týchto komunít na stredných školách.



Z pohľadu podpory a dostupnosti zdravotnej starostlivosti zase za rezort zdravotníctva minister Kamil Šaško poukázal na dôležitosť asistentov podpory zdravia priamo v teréne, nemocniciach, a osvetovú vzdelávaciu činnosť.

Musí prispieť aj rómska komunita

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši pripomenul, že pre marginalizované rómske komunity má Slovensko z eurofondov vyčlenených 907 miliónov eur. Druhou úlohou rezortu bude zdigitalizovať úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity.

„Každý vie, že je problém, ale nikto nemá presné informácie. Nemajú ich starostovia, mnohokrát štát, zástupcovia krajov, miest a obcí,“ ozrejmil.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško verí, že úspechy v rámci jednotlivých opatrení rezortov sa dostavia. Na druhej strane upozornil na to, že k tomu musí prispieť aj rómska komunita. „Pokiaľ k tomu nepriložia ruku samotní Rómovia, úspech nebude taký, ako si predstavujeme,“ skonštatoval.

Alarmujúce údaje

Alarmujúcim údajom po spomínanom monitoringu je, že takmer 6 200 monitorovaných detí vymeškalo takmer 1,4 milióna hodín. V priemere ide o 220 hodín ročne. Stravovanie v školách je podľa monitoringu obmedzené na suché balíčky, pričom približne 4 100 detí nemá ani jedno teplé jedlo denne.

Závažné sú tiež zistenia zo sociálnej oblasti, najmä ohľadne problémov so zanedbávaním detí, výchovných problémov a zanedbávania na úrovni zdravotnej starostlivosti. Mnoho rodičov navyše nejaví záujem o vzdelávanie svojich detí.

Medzi zisteniami monitoringu je aj fakt, že mnoho detí užíva omamné látky, najmä toluén. Problematická je tiež zdravotná starostlivosť, pričom dievčatá vo veku 13 až 16 rokov sú často tehotné.

V ohrození je aj životné prostredie, kde len štyri z desiatich obcí majú prístup k vodovodu a množstvo detí je vystavených zdravotným rizikám hraním sa na nelegálnych skládkach. Ide o lokality s výskytom hepatitídy, opakujúcou sa žltačkou a chorobou špinavých rúk.


TASR · 30. januára 2025, 14:15 © SITA Všetky práva vyhradené.