Nobelovu cenu za fyziku za rok 2024 získali spoločne John Hopfield z americkej Princetonskej univerzity a Geoffrey Hinton z Torontskej univerzity "za významné objavy a vynálezy, ktoré umožňujú strojové učenie s umelými neurónovými sieťami". Oznámil to v utorok krátko pred poludním generálny tajomník švédskej Kráľovskej akadémie vied Hans Ellegren.

Ako spresnila Kráľovská akadémia vied, Hopfield vytvoril asociatívnu pamäť, ktorá dokáže ukladať a rekonštruovať obrazy a dátové vzorce. Hinton zas vynašiel metódu, pomocou ktorej dokáže stroj samostatne nájsť v dátach isté vlastnosti a následne vykonávať jednotlivé úlohy, napríklad v obrázkoch identifikovať určité špecifické prvky.

Predsedníčka Nobelovho výboru pre fyziku Ellen Moonsová vysvetlila, že laureáti pomocou postupov zo štatistickej fyziky vytvorili umelé neurónové siete, ktoré fungujú ako asociatívna pamäť a dokážu nájsť vzorce vo veľkých balíkoch dát. Využíva sa to už v súčasnosti v technológiách na rozpoznávanie tvárí či v prekladačoch.

"Práca laureátov predstavuje obrovský prínos. Umelé neurónové siete využívame vo fyzike v mnohých oblastiach, napríklad vo vývoji nových materiálov so špecifickými vlastnosťami," dodala Moonsová.

Laureáti si podelia aj finančnú odmenu vo výške 11 miliónov švédskych korún (približne milión eur).