Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Vikingovia používali zasklené okná dávnejšie, ako sa predpokladalo, v Peru odhalili bustu Ľadovej panny z Ampata a vedci vyvíjajú ťažné lúče ako zo sci-fi. 

Vikingovia používali sklenené okná dávno predtým ako sa doteraz predpokladalo. Dosiaľ boli sklenené tabule v oknách spájané najmä so stredovekými kostolmi a hradmi.

"Toto je ďalší posun od obrazu jednoduchých barbarských Vikingov, ktorí mávajú mečmi a plienia," povedal Mads Dengso Jessen, vedúci výskumník z Národného múzea v Kodani.

Archeológovia našli črepiny tabuľového skla vo vykopávkach na šiestich miestach v južnom Švédsku, Dánsku a severnom Nemecku. V Kodani bolo analyzovaných 61 úlomkov sklenených tabúľ, ktoré pochádzajú z obdobia medzi rokmi 800 a 1100. Vikingské výboje vrcholili medzi rokmi 793 až 1066.

"Skoré okenné sklo sme spájali iba so stredovekom, a preto sme predpokladali, že sklo nemohlo pochádzať z obdobia Vikingov," uviedlo vo vyhlásení Národné múzeum v Kodani. Sklenené úlomky "môžu byť datované do doby Vikingov a s najväčšou pravdepodobnosťou sa museli používať aj v tomto časovom období," povedal konzervátor múzea Torben Sode.

V peruánskej Arequipe odhalili podobu dospievajúceho inského dievčaťa obetovaného pri náboženskom rituáli pred viac ako 500 rokmi. Mladá žena má výrazné lícne kosti, čierne oči a opálenú pokožku.

Silikónovú bustu slávnostne predstavili v Múzeu andských svätýň Katolíckej univerzity v Arequipe. Múmiu dievčaťa známu aj ako "Juanita" alebo "Ľadová panna z Ampata" objavil americký antropológ Johan Reinhard v roku 1995 v ľadovcovej trhline na sopke Ampato v nadmorskej výške 6.000 metrov.

Jej bustu vytvoril tím poľských a peruánskych vedcov pod vedením švédskeho sochára Oscara Nilsson špecializujúceho sa na rekonštrukcie tváre.

"Myslel som si, že sa nikdy nedozviem, ako vyzerala jej tvár, keď bola nažive," povedal Reinhard. "Teraz o 28 rokov neskôr sa to stalo realitou vďaka rekonštrukcii Oscara Nilssona," dodal. Nilsson sa špecializuje na 3D rekonštrukcie tvárí a modelovanie tváre "Juanity" mu trvalo "asi 400 hodín práce".

Výskumníci z Coloradskej univerzity v Boulderi (CU Boulder) vyvíjajú tzv. ťažné lúče, ktoré by mohli odstraňovať nefunkčné satelity z geostacionárnej obežnej dráhy. Mohlo by to pomôcť vyriešiť problém s hromadiacim sa vesmírnym odpadom.

Ťažné lúče sú známe zo science-fiction, kde umožňujú zachytávať vesmírne lode a iné objekty a pomaly ich priťahovať k zariadeniam, ktoré tieto lúče vysielajú, pripomína Live Science. Podobná technológia by sa mohla stať v blízkej budúcnosti realitou.

Výskumníci z CU Boulder pracujú na elektrostatických ťažných lúčoch využívajúcich príťažlivosť medzi plochami s kladným a záporným elektrickým nábojom. Na palube ťažného satelitu bude umiestnené elektrónové delo, ktoré na ťahaný objekt vystrelí prúd elektrónov, čím ho nabije negatívnym nábojom. Samotný satelit však zostane nabitý pozitívne a medzi oboma objektmi vznikne na vzdialenosť približne 20 – 30 metrov elektrostatické napätie. Ťažný satelit následne objekt presunie preč.