Gazdovia ho konfrontovali so skúsenosťami svojich otcov a dedov a snažili sa tak odhadnúť, aký bude zvyšok roka, no najmä úroda na poliach, vo vinohradoch a záhradách.
      Svedčí o tom bohatstvo pranostík vtesnaných do niekoľkých dní najvýznamnejších sviatkov kresťanov. Už týždeň pred Veľkou nocou sa hovorilo Aká Kvetná nedeľa, taká Veľká noc. O pár dní gazdovia vítali Zelený štvrtok príslovím Ak je Zelený štvrtok biely, tak bude leto teplé. K Veľkému piatku sa viaže niekoľko pranostík, zo známejších Ak prší na Veľký piatok, dúfaj v dobrú úrodu, Veľký piatok daždivý znamená rok žíznivý, Veľký piatok pochmúrny zvestuje rok neúrodný, Na Veľký piatok poprchuje, to nám požehnaný rok sľubuje a Keď na Veľký piatok nebol mráz, bude veľa hríbov.
      Aj pranostiky v ďalších dňoch odrážali počasie. Takými sú Ak prší v noci na Bielu sobotu, bude málo čerešní, Keď prší do Božieho hrobu, bude žíznivý rok, Keď je Veľká noc mokrá, všetky nedele do Ducha budú také, Pekná a jasná Veľká noc sľubuje bohatú úrodu a Ak prší na Veľkonočnú nedeľu, bude suché leto a málo krmu.

(TASR)