Mestské lesy v Bratislave aj tento rok spozorovali jav, keď dreviny začínajú meniť svoju farbu v dôsledku sucha a tepla. Sucho, a teda nedostatok vody, im napríklad spôsobuje stres. Preto sa stromy snažia znížiť svoju spotrebu vody tým, že môžu predčasne zhadzovať listy. Príčin s tým spojných však môže byť viacero. Pre 24hod.sk to uviedol riaditeľ mestskej organizácie Marek Páva.
"Zmenu farby listov môžu spôsobovať viaceré príčiny spôsobené suchom a teplom. Napríklad väčší odpar vody z listov, čo je reakcia na teplo v podobe zvýšeného dýchania. Ďalšia príčina môže byť nedostatok živín, nakoľko sa z pôdy vyplavujú vodou. To následne prispieva k oslabeniu listov," skonštatoval Páva.
Keďže sucho má z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na vývoj lesných spoločenstiev, je potrebné každoročne v lesoparku budovať rôzne vodozádržné opatrenia. Prispievajú k zachyteniu a udržaniu vody v lese, čo má pozitívny vplyv nielen na rastlinstvo, ale aj živočíšstvo. Jedným z týchto opatrení sú podľa Pávu napríklad "odrážky", ktoré sťahujú naplavenú vodu z ciest do lesa, kde sa môže hromadiť a postupne vsakovať.
Rovnako sú budované aj jamy pre obojživelníky, ktoré v sebe dokážu po daždi udržať vodu aj dlhšiu dobu. Tieto jamy využívajú mnohé živočíchy na kladenie svojich vajíčok, príkladom je salamandra škvrnitá. "Netreba sa pritom báť o liahnutie komárov. Druhy, ktoré sa tam zdržiavajú, komárie larvy požierajú," poznamenal Páva. K udržaniu vlahy a zvýšeniu biodiverzity prispievajú taktiež aj mokrade.
Sucho však nevyplýva len na stromy, ale aj na živočíchy, ktoré naň prirodzene reagujú rôzne. Sú druhy, ktoré ho znášajú lepšie a vyhovuje im. Sú to napríklad teplomilné druhy ako modlivka zelená. Sú však aj druhy, pre ktoré je nedostatok vody výrazne limitujúci. "Vysychanie vodných tokov a prameňov postihuje najmä ryby, obojživelníky, ale i raky. Negatívne vplýva i na cicavce či vtáky, tie sú ale mobilné a vedia si zdroj vody nájsť," podotkol Páva.
Mobilná zver má podľa neho "pre silný smäd" tendenciu opúšťať svoje tradičné stanovištia. Páva však upozorňuje, že pri častom putovaní a hľadaní vody sa vyčerpáva a je menej ostražitá. Častejšie sa potom stáva obeťou zrážky s dopravným prostriedkom či korisťou na voľno pustených psov.
Význam vody sa mestské lesy snažia priblížiť aj verejnosti. V rámci environmentálnych aktivít napríklad počas leta zorganizovali pracovné dielničky "Aby neostali smädní", kde rodičia s deťmi vyrábali betónové napájadlá. Tie si mohli odniesť alebo ich nechať v Mestských lesoch. "V Arboréte sme na týchto napájadlách zistili už 18 druhov vtákov," priblížil Páva.
Význam budovania malých vodných plôch dokumentujú podľa neho aj výsledky prieskumu netopierov. Necelé tri mesiace od ich vybudovania ich ako zdroj vody využíva viac ako osem druhov. Vyhľadávajú ich však aj iné druhy cicavcov, ako daniele, srny, jazvece či líšky.
