TURÍN 27. februára (WN/SITA - od vyslaného redaktora Zdena Suchého) - V nedeľu ukončené jubilejné XX. zimné olympijské hry v Turíne vojdú do slovenskej histórie. Športovci spod Tatier sa z nich pri svojom štvrtom štarte na zimných hrách pod vlajkou samostatného Slovenska po prvý raz nevracajú domov naprázdno. Snoubordista Radoslav Židek sa v olympijskej premiére mladej, ale divácky mimoriadne atraktívnej disciplíny - snoubordkrose zaslúžil o to, že na stožiar pri medailovom ceremoniáli stúpala aj bielo-modro-červená zástava s dvojkrížom na trojvrší. V súťaži snoubordistov staval na zdravom sebavedomí postavenom na kvalite svojho výkonu. Nerozhádzalo ho ani zaváhanie v prvej kvalifikačnej jazde, v ktorej po elementárnej chybe skončil posledný. V druhej všetko napravil a vo vyraďovacích bojoch išiel od víťazstva k víťazstvu. V boji o postup do finále vyradil dokonca druhého v priebežnom poradí Svetového pohára z aktuálnej sezóny a trojnásobného majstra sveta v slalomoch Jaseyho Jaya Andersona z Kanady. Prehral až vo finále možno o pol metra s minuloročným majstrom sveta Američanom Sethom Wescottom a získal striebornú medailu. Celkovo sa 24-ročný rodák zo Žiliny stal jubilejným desiatym strieborným medailistom zo zimnej olympiády zo Slovenska a zaradil sa medzi legendy ako Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Igor Liba, Ladislav Troják, Vincent Lukáč, Dušan Pašek, Dárius Rusnák (všetci hokej), Karol Divín (krasokorčuľovanie) a Gabriela Svobodová-Sekajová (beh na lyžiach). "Už po semifinále prevládalo obrovské šťastie, že som sa dostal do veľkého finále. Vo Svetovom pohári sa mi to doteraz nikdy nepodarilo. Uvedomoval som si, že som outsider finále, ale vyšlo to na striebro," priblížil svoj skvelý výkon a výsledok prvý slovenský medailista zo ZOH. "Viem, že len málo ľudí u nás doma vedelo, čo je to snoubordkros a že je v programe zimnej olympiády. Predpokladám, že Rada Žideka už bude teraz poznať celé Slovensko," skomentoval tento historický krok slovenského športovca predseda Slovenského olympijského výboru František Chmelár.
K úspechom slovenského športu v Piemonte jednoznačne patrí aj piate miesto biatlonistu Mareka Matiaška vo vytrvalostných pretekoch na 20 km. Bolo to nečakané, po nie najlepšej sezóne nikto takýto výsledok nečakal. "Prišlo to ako blesk z modrého talianskeho neba," vravel potom v cieli šťastný rodák z Bojníc, ktorého najlepším životným výsledkom dovtedy bolo siedme miesto v tej istej disciplíne na MS 2000 v Osle. "Na tréningoch som sa trápil na streľbe v stoji, v ležke som si veril, aj na tréningoch som býval stopercentný. Keby mi niekto pred pretekmi povedal, že skončím piaty, neveril by som mu, ani keby mi za to platil. Prekvapil som sám seba bežeckým výkonom. Som maximálne spokojný, šťastný, ale najmä prekvapený," hľadal slová v cieli na vyjadrenie svojich pocitov. "Teším sa z tohto výsledku, dosiahli sme niečo, čo asi nikto nečakal," žiaril šťastím tréner mužskej reprezentácie Milan Gašperčík. "Je to fantázia pre biatlon a celý slovenský šport, verím že sme potešili aj fanúšikov doma. Dnes sme sa vyrovnali tým najlepším," doplnil prezident Slovenského zväzu biatlonu Juraj Sanitra. Žiaľ, v ďalších pretekoch sa už slovenskí biatlonisti k tomuto výsledku ani nepriblížili. V štafetách, v ktorých si sľubovali najvýraznejší prienik do svetovej špičky, muži (14. miesto) aj ženy (10.) sklamali.
Najsledovanejším športom na XX. ZOH bol na Slovensku určite hokej. Jediná prehra slovenskej reprezentácie však znegovala päť predchádzajúcich víťazstiev. Triumfy dosiahli zverenci trénera Františka Hossu v základnej skupine dlhodobej časti turnaja, v prvom dueli play off však nestačili na tradičných súperov - Čechov a po prehre 1:3 sa s turnajom museli rozlúčiť. "Je to kruté. Ale je to realita, s tým sa musíme zmieriť," stroho skonštatoval kormidelník slovenskej reprezentácie. V základnej skupine hrali Slováci pekný hokej. Postupne zdolali Rusko 5:3, Lotyšsko 6:3, USA 2:1, Kazachstan rovnako 2:1 a nakoniec aj silné Švédsko 3:0. Ich hra roztlieskavala tribúny, mnohí ich už videli s medailami na krku. Štvrťfinálová prehra sen mnohých fanúšikov prerušila. V každom prípade Slovensko skončilo na turnaji na 5. mieste a to je historicky najlepší výsledok na ZOH v ére samostatnosti. Hráči chceli ešte viac. Nevyšlo im to. Za svoju hru si však zasluhujú potlesk. Taký, akým ich vyprevádzali fanúšikovia aj po prehratom štvrťfinále.
Slovenské mužské bežecké lyžovanie sa dočkalo na tratiach v areáli Pragelato Plan, v ktorom sa uskutočnili všetky bežecké súťaže XX. zimných olympijských hier v Turíne, historicky najlepších výsledkov. Hneď v úvodnom skiatlone na 15+15 km klasickou a voľnou technikou s hromadným štartom obsadil Martin Bajčičák 8. miesto. Bol to najlepší výsledok Slováka-muža na olympijských pretekoch v histórii a 29-ročný rodák z Dolného Kubína ním vyrovnal umiestnenie Alžbety Havrančíkovej z Lillehammeru 1994, ktorá obsadila rovnakú priečku v pretekoch na 15 km voľnou technikou. Martin Bajčičák spolu s Ivanom Bátorym potom toto maximum vyrovnali v premiére tímšprintu klasickou technikou pod piatimi kruhmi. V záverečnom behu na 50 km voľnou technikou s hromadným štartom špurtoval Martin Bajčičák na 14. pozícii a uzavrel tak svoje mimoriadne úspešné vystúpenie na turínskej olympiáde. "Mohlo to byť aj lepšie, ale po všetkých tých problémoch, ktoré som v tejto sezóne mal, to bolo asi maximum.
Na prelome decembra a januára som musel na takmer dva týždne prerušiť prípravu pre virózu. Potom som sa dostal do nepríjemnej situácie, keď sa objavili informácie o mojom údajnom pozitívnom dopingu, rozhádzalo ma to najmä psychicky. No a aby toho nebolo dosť, tri dni pred mojou hlavnou disciplínou - maratónom, mi začali problémy so zubami. Ja však verím, že som ešte nepovedal posledné slovo," zhodnotil svoje vystúpenie Martin Bajčičák. Ivan Bátory taký úspešný nebol. Okrem 8. miesta v tímšprinte už výraznejší výsledok nedosiahol. "Zo skiatlonu som bol sklamaný, tímšprint mi, naopak, zdvihol náladu i sebavedomie. Keby sme sa venovali viac tréningu tejto disciplíny, mohli by sme pomýšľať aj na oveľa lepší výsledok. Klasickú pätnástku ani nejdem hodnotiť. To nebolo o výkone, to bolo o šťastí a lyžiach. Záverečná päťdesiatka mi nevyšla, ale bojoval som sám so sebou, pre mňa bolo víťazstvom už to, že som ju dokončil," zhrnul svoje účinkovanie v Pragelate Ivan Bátory. Od Michala Maláka a Martina Otčenáša sa zázraky nečakali, možno však skonštatovať, že síce neoslnili, ale ani vyslovene nevybuchli.
Ženské lyžovanie urobilo krôčik vpred, ale za špičkou ešte stále zaostáva. Ešte len 21-ročná Alena Procházková naznačila, že z nej môže byť konkurentka aj najlepším. V šprinte sa prebojovala do štvrťfinále, na klasickej desiatke napriek zraneniu obsadila slušné 28. miesto. Žiaľ, za ňou je veľká priepasť. Ani Katarína Garajová, ktorá dostala od SOV šancu ochutnať olympijskú atmosféru, o svojich kvalitách nepresvedčila.
Zjazdári dieru do sveta neurobili. Aj olympijské súťaže potvrdili, že Iba Veronika Zuzulová vie rovnocenne súperiť so svetovou špičkou. Ani ona však nemá dobrú sezónu. V jej najsilnejšej disciplíne - slalome sa jej nedarí tak, ako by si predstavovala. Aj v Sestriere, kde sa konali zjazdárske súťaže, si najlepší výsledok zapísala v kombinácii - 15. miesto. V slalome obsadila 22. miesto. Ďalšie tri lyžiarky Eva Hučková, Soňa Maculová a Jana Gantnerová boli iba zbierať skúsenosti. Treba veriť, že sa táto investícia raz vráti. U mužov dlhodobo výkonnosť stagnuje. Najlepším výsledkom Jaroslava Babušiaka bolo 24. miesto v slalome, Ivan Heimschild dosiahol svoj strop v kombinácii, kde skončil na 25. mieste.
Najpočetnejšiu výpravu v histórii vyslali do Turína sánkari. Ich vystúpenie ovplyvnili viaceré skutočnosti, najmä výpadky v tréningoch pre zranenia. Konečné 13. miesto dvojice Ľubomír Mick, Walter Marx ml., 19. Veroniky Sabolovej a 22. Jozefa Ninisa nie sú úplným prepadákom, ale za úspech ich považovať nemožno. "Možno sme od nich čakali trochu viac, ale po výpadkoch v tréningoch z rôznych dôvodov je ich umiestnenie reálnym odrazom ich momentálnych schopností," skomentoval ich umiestnenie prvý muž slovenského olympizmu František Chmelár.
Doslova ako "sami vojaci v poli" bojovali na turínskych hrách šorttrekár Matúš Užák a skokan na lyžiach Martin Mesík. Mesík sa opäť, ako už niekoľkokrát na vrcholných podujatiach, nedokázal dostať ani z kvalifikácie do hlavnej súťaže. "Psychicky nezvláda veľké preteky. Ale ani sa mu nečudujem. Je na Slovensku prakticky sám," ponúkol svoj pohľad na tento problém predseda SOV. Užák v dvoch zo svojich troch štartov skončil v rozjazdách, na 1000 m trati postúpil do štvrťfinále, kde skončil po diskvalifikácii.
V súťaži bobistov obsadili Milan Jagnešák s Viktorom Rajekom v súťaži dvojbobov v konkurencii 29 posádok 25. miesto, v štvorboboch sa k nim pridali Andrej Benda a Róbert Kresťanko a postúpili do dvadsaťčlenného finále, v ňom potom skončili poslední. V porovnaní s vystúpením pred štyrmi rokmi v Salt Lake City poskočili štvorboby v ľadovom koryte v stredisku Cesana Pariol o štyri priečky vyššie, ale konkurencia bola menšia. "Sami sme sa presvedčili, že máme na našich jazdách čo vylepšovať. S dvadsiatym miestom sme spokojní, naplnili sme si vlastné ambície," spokojne po pretekoch zhodnotil výkon slovenskej posádky pilot Milan Jagnešák. "Byť vo svetovej dvadsiatke je veľmi slušné. Celkovo som s naším účinkovaním na olympiáde spokojný," doplnil brzdár slovenských štvorbobov Róbert Kresťanko.
"Na podrobnejšiu analýzu je ešte čas, ale myslím, že naše vystúpenie na turínskych hrách môžeme hodnotiť ako úspešné. Najdôležitejší je, samozrejme, zisk medaily snoubordistom Radoslavom Židekom, po ktorej sme už tak dlho túžili. Piate miesta Mareka Matiaška v biatlone a hokejistov tento úspech len zvýrazňujú. Úspešní boli aj bežci na lyžiach, vyslovených výbuchov, ktoré k športu patria, bolo veľmi málo," stručne skomentoval účinkovanie slovenských športovcov na XX. ZOH vedúci výpravy SR Igor Nemeček.
FOTO:SITA/AP
