CESANA SAN SICARIO 25. februára (WN/SITA - od vyslaného redaktora Zdena Suchého) - Sobotnými pretekmi s hromadným štartom mužov na 15 km a žien na 12,5 km sa v stredisku Cesana San Sicario skončili biatlonové súťaže na XX. zimných olympijských hrách v Turíne. Najväčšia radosť pre slovenskú výpravu prišla hneď v úvodných vytrvalostných pretekoch mužov na 20 km. Marek Matiaško v nich obsadil vynikajúce 5. miesto. Bolo to nielen jeho životné maximum, ale aj najväčší úspech slovenského mužského biatlonu v histórii. Slovensko vďaka nemu získalo 2 olympijské body do celkovej klasifikácie krajín. "Výrazne som si polepšil aj v bodovaní vo Svetovom pohári. Dva olympijské body sú fantastické. Verím, že neboli v mojej kariére posledné. O štyri roky vo Vancouveri by som rád pridal ďalšie," optimisticky naznačoval svoje ďalšie ambície 28-ročný člen Dukly Banská Bystrica po svojom záverečnom vystúpení na tratiach v Cesane San Sicariu. "Prekvapil som sám seba. Piate miesto odo mňa určite nikto nečakal. Bol to šok. Šprint mi nevyšiel podľa želaní, ale nebudeme si kaziť náladu jednými pretekmi, keď mi dvoje celkom pekne vyšli," pokračoval Marek Matiaško.
Na turínskych hrách bol vďaka tomuto výsledku slovenský mužský biatlon po prvý raz úspešnejší ako ženský. "Posunul sa dopredu. Marek Matiaško začal písať novú históriu. Piate miesto je najlepší výsledok Slováka - muža na olympijských hrách. Okrem toho sme tam mali umiestnenia na bodovaných priečkach do Svetového pohára. Pred olympiádou som ani ja nečakal, že by sa také niečo mohlo podariť," neskrýval radosť tréner slovenskej mužskej reprezentácie Milan Gašperčík. Nie všetko však jeho zverencom na sansicarijských tratiach vyšlo. Štafeta vo svojej premiére pod olympijskými kruhmi skončila až na 14. mieste a to bolo menej, ako sa čakalo. "Na ZOH sme sa nominovali tromi umiestneniami v desiatke najlepších vo Svetovom pohári. Mali sme to tu potvrdiť. Chlapci neboli zle pripravení, ale vyšlo to v ten deň tak, že aj štrnáste miesto, ktoré dosiahli, bolo zázrakom, pretože po takej katastrofálnej streľbe sme mohli pokojne skončiť poslední," pokračoval v hodnotení kormidelník slovenských biatlonistov. Schopnosť ďalšieho rastu však tomuto družstvu nechýba. "Slovenský mužský biatlon má perspektívu, už tu naznačil svoje možnosti. Mladí chlapci okolo Mareka Matiaška a Paľa Hurajta vidia, že sa dá pretekať so svetom a záleží len na nich, kam sa za štyri roky posunú," uzavrel Milan Gašperčík.
Ženský biatlon bol na troch predchádzajúcich olympiádach vlajkovou loďou slovenského športu. V Lillehammeri 1994 získala Martina Halinárová (vtedy ešte pod dievčenským menom Jašicová) vo vytrvalostných pretekoch na 15 km šiestym miestom historicky prvý olympijský bod pre samostatné Slovensko. O štyri roky neskôr v Nagane sa Soňa Mihoková štvrtým miestom v rýchlostných pretekoch a štafeta na 4x7,5 km opäť postarali o najlepšie umiestnenia športovcov s dvojkrížom na dresoch. No a na predchádzajúcej olympiáde v Salt Lake City 2002 to boli opäť biatlonistky, ktoré v pretekoch štafiet skončili na 5. mieste a pre biatlon potvrdili post slovenskej zimnej olympijskej jednotky. V Turíne však túto pozíciu uvoľnili. Najlepším individuálnym výsledkom bolo 16. miesto Martiny Halinárovej v rýchlostných pretekoch na 7,5 km. V štafete, v ktorej si zverenky trénera Juraja Sanitru oprávnene trúfali na bodovanú priečku, uzatvárali vo výsledkovej listine najlepšiu desiatku. Aj to až po zdrvujúcom finiši Sone Mihokovej, ktorá na cieľovej páske predstihla ukrajinskú bronzovú reprezentantku zo šprintu Liliu Jefremovovú. Pre skúsené slovenské biatlonistky to mohlo byť posledné olympijské vystúpenie. Mihoková má 34 rokov, Murínová a Halinárová sú o len dva roky mladšie. Ani jedna z nich však koniec kariéry nepotvrdila. "Nikdy nehovorím nikdy. Teraz je to príliš čerstvé, neviem, čo bude ďalej," tvrdila Soňa Mihoková. "Nevravím, že po olympiáde skončím. Po materskej som trénovala iba rok, cítim, že by som to ešte mohla potiahnuť ďalej. Bude však záležať na veľa veciach. Napríklad aj na tom, ako to bude vyzerať s družstvom, musím brať do úvahy aj svoje súkromie. Asi si sadnem, zoberiem papier, vypíšem si plusy a mínusy a podľa toho sa rozhodnem. Keby som mala druhé dieťa, už by sa to nedalo zvládnuť. Určite nie som tak zabezpečená, aby som mohla pokračovať aj v športovej kariére," pridala Martina Halinárová. Prezident Slovenského zväzu biatlonu a tréner ženskej reprezentácie Juraj Sanitra sa k turínskemu vystúpeniu nechcel vyjadriť. "Nechcem robiť nejaké hodnotenia ani závery. Je potrebné nechať trochu vychladnúť hlavy a pozrieť sa do budúcnosti. Sezóna je v plnom prúde. Už na budúci týždeň budeme štartovať na majstrovstvách Európy v nemeckom stredisku Langdorf-Arbersee, potom nás čakajú preteky Svetového pohára a aj majstrovstvá sveta v súťaži miešaných štafiet v Pokljuke. Hodnotiť budeme po sezóne," uzavrel Juraj Sanitra.
Výprava slovenských biatlonistov postupne opúšťala olympijskú dedinu v Bardonecchii. Hneď po pretekoch štafiet v stredu odcestovali na Slovensko muži s výnimkou Mareka Matiaška, v piatok opustili zimné stredisko ženy a v nedeľu odcestuje aj Marek Matiaško. Doma sa dlho nezdržia, už v utorok sa v spomínanom nemeckom stredisku Langdorf-Arbersee začínajú vytrvalostnými pretekmi majstrovstvá Európy.
FOTO : SITA/AP
