Sršne by sa nemali zabíjať ani plašiť. Dôvodom je, že ich robotnice dokážu pomôcť lokalizovať hniezdo. Ak ich ľudia vyplašia, hniezdo nikto nenájde. V súvislosti s potvrdeným výskytom invázneho sršňa ázijského je potrebné ich odfotiť a upozorniť príslušné inštitúcie, ako sú ministerstvo životného prostredia, Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR či odborné organizácie. Na sociálnej sieti to uviedol Ústav zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV).

"V prípade, že občan spozoruje jedinca invázneho nepôvodného druhu alebo má dôvodné podozrenie, že ide o takýto druh, je nevyhnutné, aby o tom bezodkladne informoval najbližší úrad životného prostredia, ideálne priamo Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) alebo ŠOP," priblížila SIŽP. Zoológovia tvrdia, že možno kontaktovať aj múzeá, katedry zoológie, správy chránených krajinných oblastí či vedecké ústavy. SIŽP pri nahlásení žiada priložiť aj fotografiu nájdeného jedinca.

Na nahlásenie je podľa inšpekcie možné využiť aj webový systém rýchleho varovania ŠOP, v ktorom sa nahlasujú výskyty inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie. "Cieľom je zabezpečiť, aby bol výskyt na území Slovenska zaznamenaný čo najrýchlejšie a aby kompetentné orgány mohli včas prijať účinné opatrenia na eradikáciu nových výskytov. Tým sa zabráni ďalšiemu šíreniu týchto druhov na Slovensku," tvrdí SIŽP. Dodala, že pri nahlasovaní je nevyhnutné uviesť všetky požadované údaje, aby bolo možné jednoznačne identifikovať výskyt a prijať účinné opatrenia.

"Sršeň je stále aktívny, takže je možné ho pozorovať. Buďte preto v strehu a všímajte si prírodu okolo seba, najmä zdroje cukru, ako sú popadané ovocie, kvitnúci brečtan a podobne," radia zoológovia. Dodali, že sršne nie sú agresívne a nepredstavujú významné riziko pre ľudí.

Výskyt invázneho sršňa ázijského potvrdila ŠOP na juhu Slovenska. Tento druh predstavuje hrozbu pre opeľovače vrátane včiel, ktoré tvoria 80 percent ich potravy. Zároveň predstavujú hrozbu najmä pre ľudí, ktorí sú alergickí na bodavý hmyz, a pre ovocinárov, pretože spôsobujú škody na úrode ovocných drevín a vo viniciach. Situáciu majú pod kontrolou odborníci.

Tento invázny druh bol do Európy pravdepodobne donesený prostredníctvom lodnej dopravy, prvýkrát ho spozorovali v roku 2004 v juhozápadnom Francúzku. Sršeň ázijský je o niečo menší než jeho európsky príbuzný sršeň, má výrazne žlté konce nôh a sfarbenie na hlave a hrudi je prevažne čierne so širokým oranžovým pásom na brušku.