Írski vedci zistili, že deti narodené počas prvého lockdownu dosahujú vývinové míľniky neskôr, než deti narodené pred pandémiou – začínajú neskôr hovoriť prvé slová, ukazovať prstom či kývať –, zato sa však o čosi skôr plazia. Vyplýva to z výsledkov štúdie, ktorú v stredu zverejnila britská Kráľovská pediatrická fakulta (RCPCH). TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

V roku 2020 sa v Británii a Írsku narodilo 660.000 detí. Z dôvodu prísnych opatrení však boli v tomto období pozastavené predtým bežné aktivity, na ktorých sa batoľatá so svojimi rodičmi zúčastňovali. Pre obmedzenie cestovania tiež častokrát nemohli navštíviť starých rodičov, pripomenuli bádatelia.

"Lockdown v Írsku bol mimoriadne prísny. Počas prvých šiestich mesiacov pandémie sa rodiny, ktoré boli súčasťou štúdie, v priemere stretávali okrem členov vlastnej "nukleárnej rodiny" len so štyrmi ďalšími ľuďmi," uviedla detská neurologička Susan Byrneová z RCPCH.

Výskumníci skúmali 309 "lockdownových detí" narodených medzi marcom a májom 2020, ktorých rodičia mali zaznamenávať desať vývinových míľnikov vrátane schopnosti plaziť sa, uchopenia predmetov palcom a ukazovákom či vyslovenia aspoň jedného plnovýznamového slova.

Výsledky štúdie ukázali, že lockdown mal na deti malý, avšak merateľný vplyv – v porovnaní s deťmi narodenými pred pandémiou mali problém s rozprávaním, ukazovaním na ľudí či objekty a mávaním. Vedeli sa však lepšie plaziť, čo vedci pripisujú tomu, že strávili viac času doma na dlážke než v kočíkoch či autosedačkách.

"Tieto deti boli stále doma a nevideli ľudí odchádzať, tak sa nenaučili dávať pá-pá. Rovnako nemali potrebu ukazovať na nové veci, keďže doma už všetko poznali," vysvetlila Byrneová. Zdôraznila, že rodičia môžu proti tomuto fenoménu bojovať tak, že sa budú deťom viac venovať, čítať im a rozprávať sa s nimi.